Príbeh Michaely :)
21. 7. 2011
Bol jeden krásny zimný večer a ja som sa pomaly prechádzala krásne zasneženou krajinou,cestou domov zo školy.Vôbec som nevnímala okolie ,čas utekal a ja som stále len potichu obdivovala tú nádherne zašneženú zimnú krajinu,posipanú belasím snehom.Zrazu domňa ktosi vrazil,nahnevalo ma to ,pretože ten náraz ma úplne vyrušil z mojich myšlienok,najprv som tomu človeku chcela vynadať,no potom ma to prešlo.Predomnou stál totiž slepý chlapec,ktorý akokeby zablúdil a hľadal cestu domov.,,Prepáč“ ospravedlňoval sa.Bolo mi ho veľmi ľúto,snažila som sa mu nejako pomôcť.,,Nepotrebuješ pomoc?“opýtala som sa ,usmiala som sa naňho,no on môj úsmev určite nevnímal... ,,Máš nádherný úsmev,tvoja spoločnosť by mi určite pomohla..“usmial sa... ,,Odkiaľ vieš ,že mám nádherný úsmev..˝zarazila som sa ,začala som normálne pochybovať,či naozaj... ,,Cítil som to.“odpovedal.,,Som Naty“znova som sa zaškerila.,,Adam“zaškeril sa aj on.Adam bol síce slepý no bol to ten najlepší chalan na svete.Po čase som sa doňho úplne zamilovala... Strávila som s Adamom každú voľnú chvíľu,pretože chvíle s ním boli pre mňa tie nakrajši chvíle v mojom živote.Adam mal totiž niečo,čo žiadny iný človek na svete nemal,miesto toho čo mu tak chýbalo,mal o jednu vlastnosť naviac,dokázal čítať moje myšlienky a tak vždy vedel čo nemám rada a čo naopak zase milujem....Ja som mu nahrádzala oči a on mne celý život.... Raz mal ísť na operáciu očí,bola to veľmi vážna operácia,ktorá ohrozovala nervy,mohol pri nej dokonca zomrieť... Veľmi som prosila aby to prežil.... A čo sa stalo?!Prežil to a znova začal vidieť,vnímal moju tvár,vnímal ma celú,bola som najšťastnejšia na svete,sme spolu už 6 rokov a žijeme ako normálny pár bez ohľadu nato ,že Adam žil od malička v tme... Aj napriek tomu mi jeho láska zmenila život...